Opať ma raz sklamal prístup, s akým mnoho developerov na Slovensku pristupuje k otázke rozvoja nimi vyhliadnutej lokality. Naozaj je nutný prístup, ktorý naposledy zvolila spoločnosť HB Reavis », a ktorý sa dá zhrnúť do: ZBÚRAM ČO CHCEM, POSTAVÍM ČO CHCEM, IGNORUJEM OKOLIE?
“Kablo padlo. Bez povolenia »” bol článok v SME (14.1.2007), ktorý mi hneď ráno znepríjemnil deň. V ňom autorka rozoberá nezákonné zbúranie historických industriálnych budov pri stanici Mlynské Nivy, ktoré by sa možno v blízkej budúcnosti stali národnými kultúrnymi pamiatkami. Nestanú sa. Developer HB Reavis s nimi jednoducho vo svojom veľkolepom projekte Twin City » nepočítal, a preto museli podľahnúť demolačnej čate.
Natíska sa mi otázka, prečo sa postupne na Slovensku stáva z angličtiny prevzatého slova developovať synonymum slova demolovať? Akú odozvu od ľudí čakajú developerské spoločnosti, keď im pred očami a s úškrnom na tvári búrajú ich históriu? Nespochybňujem, že pozemky, a teda aj budovy na nich, spoločnosti HB Reavis právoplatne patria, ale museli sa zachovať práve takto? Podľa môjho skromného názoru by bolo aj pre ich imidž lepšie, keby aspoň časť týchto industriálnych budov, naprojektovaných na konci 19. storočia, zachovali a dali architektom za úlohu zapracovať ich do celého projektu.
Na svete stojí neúrekom kvalitných projektov, ktoré dokázali skĺbiť históriu s moderným. Príkladom môže byť Heyne Fabrik » v Nemecku alebo už len Eurovea », kde tiež mohli Sklad č. 7 », ktorý bol mimochodom v oveľa horšom stave, okamžite zbúrať. V konečnom dôsledku však ide o to, či developerovi skutočne záleží na kvalitnom rozvoji danej lokality alebo či mu ide iba o ďalšie m2 administratívnej/obchodnej plochy, ktoré mu naplnia vrecká. Podľa správania developerov na Slovensku si zrejme každý vie odpovedať na túto otázku sám.
Developer HB Reavis už má svoj výstup v tejto tragédií za sebou, teraz je na rade mesto. Až po jeho vystúpení si budeme môcť my, diváci, urobiť predstavu, kto obsadil rolu antihrdinu: či developer svojim konaním alebo mesto svojou následnou nečinnosťou…
Aktualizácia (15.1.2007): Ministerstvo kultúry SR rozhodlo, že bývalá budova kotoľňa v areáli Kabla od architekta Feiglera sa národnou kultúrnou pamiatkou nestane. Nič to však nemení na fakte, že hsitorické budovy v meste majú svoj význam a dokážu nepochybne spestriť už pomaly fádnu skleneno-oceľovú tvár mesta.
Vyjadrenie Ministerstva kultúry SR podľa Bratislavských novín »: “Na základe zhromaždených podkladov (statické posudky, stanovisko Inšpektorátu práce Bratislava), predovšetkým však vzhľadom na v súčasnosti malé množstvo zachovaných pamiatkových hodnôt, torzálny stav objektu a celkový stavebnotechnický stav sa MK SR rozhodlo, že nebude objekt vyhlasovať za národnú kultúrnu pamiatku.”
Poznámka: Ak chcete, aby sa o tomto príspevku dozvedelo čo najviac ľudí, kliknite na nasledujúci odkaz (vybrali.sme.sk) a zahlasujte za tento príspevok.
Hlasujte za tento článok (vybrali.sme.sk)
Na 256.sk/blog som nenašiel žiadne príspevky s podobnou tematikou.
14.1.2008, 20:49
Tak tak, velmi dobre zhrnutie. V Londyne bez problemov prestavili stare budovy na muzeum/galeriu, vo Viedni su gasometre na internaty (nadstavane poschodia) kombinovane s nakupnymi domami (spodne poschodia + atrium) atd atd.
Zial, kopa architektov tohto stylu je bud zo zahranicia a nepoznaju miestne podmienky a tym padom rozmyslaju izolovane alebo su to slovenski megalomani, co ignoranciu zdedili z komunizmu. ta posledna, najhorsia kasta su zadubenci, ktorym vona penazi poskodila mozgove bunky.
14.1.2008, 23:08
sak neboj sa mesto zaujme stanovisko, aj im daju pokutu, mozno az dva melony, to je pri takom projekte v podstate len legalizovany uplatok, aj to len taky malicky, ale tak to u nas chodi a kym cela generacia odrastena za totaca neodide do dochodku tak sa asi nic nezmeni, preto sa treba snazit a nestracat cas hovadinami, aby sme ich co najskor vytlacili:)
15.1.2008, 16:26
Hneva ma pristup slovenskej verejnosti v sposobe hladania zodpovednosti za sposobene skody pri novych vystavbach. Najdolezitejsie je si uvedomit, ze developer sleduje vzdy len jedno hladisko a to je vyska zisku, ak to tak nieje, prevalcuju ho iny. Architekt moze mat peknu predstavu, ale tu si musi obhajit pred svojim chlebodarcom, tj. developerom. Argument “lebo je to lepsie” neobstoji, jedine co zavazi je zakon, ci uz norma, uzemny plan, stavebny zakon… a samozrejme vyska zisku, alebo znizenie nakladov. Lenze ked podla stavebneho zakona je pokuta voci vyske investicie zanedbatelna nieje co riesit.
Dolezite je kto urcuje pravidla hry!
PS:Ak by sa takto drzo spraval developer naprilad v Londyne, nedostal by len pokutu, ale aj povinnost vystavat objekt nanovo, mozno aj zakaz cinnosti. U nas staci zaplatit 5mil a je to v suchu.
Koho je to chyba?
15.1.2008, 17:05
Nepochybujem, že svoj podiel viny na tom má aj mesto. Nedokázalo doteraz prijať dostatočne ráznu legislatívu a pri búraní sa tvári ako najväčší chudáčik na svete.
Ja sa skôr snažím idilisticky navodiť otázku, či developerov musia vždy k niečomu prinútiť iba zákony. Nemal by mať aj on záujem na korektnom vzťahu s verejnosťou/mestom, atď.? Nemôže sám od seba prísť s návrhmi, ktoré by rešpektovali históriu a skvalitňovali danú lokalitu, ale zároveň umožnili dostatočnú ziskovosť projektu?
Nevravím, že mal zachovať všetky pôvodné stavby a pomedzi to postaviť nejaké kancelárie, ale aspoň v určitej miere mohol zachovať historický ráz lokality, ako pripomienku jej dejín. Stačila časť zbúranej budovy a hneď by mal niečo zaujimavejšie na projekte, ako len výšku mrakodrapu (ktorú aj tak niekto skôr či neskôr prekoná) alebo rozlohu administratívnej plochy…
16.1.2008, 3:05
Sklad c. 7 zburat nemohli, lebo to uz bola kulturna pamiatka, preto sa musela zachovat.
Kablo pamiatkou nebolo ani by sa nou nestalo, jediny problem je ze na asanaciu nemalo HB povolenie, ktore by zrejme po vyhlaseni ministerstva casom aj tak dostali.
Ak bolo Kablo take hodnotne, malo uz byt davno vedene ako pamiatka a investor uz mohol pri kupe pozemkov vediet ze ma ratat s jej zachovanim, tu sa akurat tak niekto spamatal ked sa uz zacinala asanacia ostatnych objektov.
Momentalne sa predavaju pozemky susediacej teplarne, ziska ich zrejme Penta, ponuka najviac. V urbanistickej studii celej zony chalupkova sa rata aj so zachovanim budovy teplarne.
16.1.2008, 12:51
pristup: ZBÚRAM ČO CHCEM, POSTAVÍM ČO CHCEM, IGNORUJEM OKOLIE nie je nutny, ale preco by sa mali zahadzovat s nejakou budovou?
developerom ide hlavne o prachy. ostatne ide bokom. nie su paky, ktore by ich nutili stare budovy opravit, rekonstruovat. nikto im nic nespravi, takze mozu na nejake pamiatky zvysoka kaslat.
16.1.2008, 13:25
thunder, Lado: Áno, máte pravdu obaja. Developerom vždy išlo, ide a pôjde iba o výšku zisku. Ale nemali by zabúdať, že miesta, na ktorých stavajú a budovy, ktoré búrajú, pre obyvateľov niečo znamenali/znamenajú.
Kablo napríklad stálo pri elektrifikácii Slovenska. Firma bola založená už v roku 1895, prežila obe svetové vojny, ale neprežila nájazd HB Reavis.
Schválne, nepripomína vám niečo tento príbeh?
Nechcem synagógu prirovnávať k budovám Kablo, ide mi iba o ten prístup…
16.1.2008, 15:03
Fajn článok, vďaka za zaujímavý link.
O búraní kablovky píšem tu: http://pauliniova.blog.sme.sk/c/128854/Smrt-pamiatky-v-priamom-prenose.html
a o možnej inšpirácii tu: http://pauliniova.blog.sme.sk/c/129202/Lowell-Neha-a-tvrdost-industrialu.html …
16.1.2008, 19:50
Zora Pauliniová: Ak sa nenahneváš/te, prevzal som tvoj/váš obrázok do môjho príspevku a samozrejme nalinkoval ho na tvoj/váš príspevok…:)
17.1.2008, 8:22
Máme dosť nanič legislatívu pre ochranu pamiatok. Veľa vyžaduje a zakazuje, málo robí v prospech ochrany. Roky som robila územné plány a nebolo výnimkou, že objekt hodný ochrany spadol, kým sa územný plán schválil. Naša krajina iba “mláti prázdnu slamu”, teda reční a reční a vzrušuje sa nad ochranou pamiatok, ale finančne ju nepodporí. To je kardinálny problém ochrany pamiatok.
Alebo tiež – ak je čosi hodné ochrany, tak to skutočne chráňme. A ak nato nemáme, tak nemoralizujme. Vsetko je otázka priorít.
23.4.2008, 17:14
Pozrite si stránku http://www.brestov.sk a možno zistite, že všade je to rovnaké, dokonca aj v cirkvi. Dá sa zachrániť oltár v našej obci?
Ďakujem za odpoveď, alebo radu!